

O epizodě
Prešporok, dnešná Bratislava, bol viac ako dvesto rokov, teda od bitky pri Moháči až po koniec 18. storočia a nástup Jozefa II, syna Márie Terézie, hlavným mestom Uhorskej monarchie. Po tomto období sa na istý čas stáva druhým mestom. Avšak už o pár desiatok rokov opäť zažíva boom, aj keď z dôvodov odlišných ako boli tie na začiatku novoveku. Od konca 19. storočí plánovači- od architektov a inžinierov až po mestských poslancov, prichádzajú s veľkými plánmi ako mesto prispôsobiť novej dobe, novým myšlienkami o fungovaní štátu a spoločnosti. Tieto zmeny sa netýkajú len mesta, ale celkom prirodzene aj rieky Dunaj.
Na scénu nastupujú plánovači, nastáva modernizácia alebo presnejšie technokratický obrat- zmeny, ktoré tento obrat prináša azda najlepšie poznáme z radikálnej premeny Paríža. Premeny, ktorá vyvolala vášnivé diskusie, premeny, proti ktorej protestoval aj známy spisovateľ Victor Hugo.
Čo znamenajú tieto celoeurópske zmeny pre Prešporok? A čom hovoríme ak hovoríme o technokratickom obrate v 19. storočí? Ako rozmýšľajú o mestách a ich funkcii plánovači? A v čom je ich prístup odlišný od predchádzajúcich období? Čo si o ich plánoch myslia v tomto období obyvatelia mesta? V čom sa môžeme dnes inšpirovať a čo sa naopak v dnešných podmienkach, s ohľadom na dnešné potreby a poznatky zdá viac či menej nepoužiteľné?
Agáta Šústová Drelová historického ústavu SAV sa rozprávala s Laurou Krištekovou, architektkou a výskumníčkou na Oddelení architektúry na Historickom ústave Slovenskej akadémie vied. Dr. Krišteková skúma históriu a teóriu architektúry 20. a 21. storočia so zameraním na vojenskú architektúru, dejiny plánovania miest. Venuje sa tiež občianskemu aktivizmu. Druhou hostkou je Monika Bočková, architekta a výskumníčka na Oddelení architektúry na Historickom ústave Slovenskej akadémie vied. Na Fakulte architektúry a dizajnu STU ukončila doktorandský výskum na tému vzťahu Dunaja a Bratislavy v kontexte mestského plánovania od 18. Storočia po súčasnosť. Venuje sa výskumu urbánnych dejín ale aj kritickému písaniu o architektúre a občianskemu aktivizmu. Obe výskumníčky sú spoluautorkami publikácií, Ročenka slovenskej architektúry (2020), Správa o slovenskej architektúre (2023) a tiež knihy Bratislava (Ne)plánované mesto (2020,) ktorá bola ocenená Medzinárodnou cenou kreatívnych médií a Slovenským literárnym fondom a Cenu Mladého vedeckého výskumníka.
–
Podporte podcasty denníka SME kúpou prémiového predplatného a užívajte si podcasty bez reklamy na webe SME.sk alebo v mobilnej aplikácii SME.sk. Prémiové predplatné si kúpite na predplatne.sme.sk/podcast
_
Ak máte pre nás spätnú väzbu, odkaz alebo nápad, napíšte nám na jaroslav.valent@petitpress.sk
–
Všetky podcasty denníka SME nájdete na sme.sk/podcasty
–
Odoberajte aj denný newsletter SME.sk s najdôležitejšími správami na sme.sk/suhrnsme
–
Ďakujeme, že počúvate podcast Dejiny.
See omnystudio.com/listener for privacy information.
Knihy z epizody
Další epizody
- Bratislava – zakázané mesto. Ako komunistický režim trestal celé rodiny vrátane detí 25. 10. 2026 · 19 min
- Ikony výtvarného umenia na Slovensku (9): Anton Jasusch 18. 10. 2026 · 22 min
- Baroková záhrada bola zhmotnením ľudskej ambície po ovládnutí prírody 11. 10. 2026 · 20 min
- Slovinec, ktorý slúžil Československu. Josip Plečnik prebudoval Pražský hrad do dnešnej podoby 4. 10. 2026 · 19 min
- Cez hrdinu nevidíme skutočného človeka. Aký bol Jozef Gabčík? 27. 9. 2026 · 20 min
- Ján Golian sa držal nádeje na víťazstvo, hoci sa zdala len veľmi malá 20. 9. 2026 · 21 min
- Sadista: týral partnerky a prezentoval sa ako politický väzeň 13. 9. 2026 · 25 min
- Ikony výtvarného umenia na Slovensku (8): Ľudovít Fulla 6. 9. 2026 · 22 min
- Dobré rozhodnutie jedného kráľa. Ako sa Rumunsko obrátilo proti Hitlerovi (repríza) 30. 8. 2026 · 36 min
- Back in the USSR! Ako vyzeral koniec okupácie Československa (repríza) 23. 8. 2026 · 22 min