
Epizoda podcastu Energia zajtrajška
Slovenský priemysel potrebuje elektrinu z obnoviteľných zdrojov
7. 10. 2026 · 43 min

Epizoda podcastu Energia zajtrajška
7. 10. 2026 · 43 min
Ak sa výrobca elektriny zo slnka či vetra dokáže dlhodobou zmluvou zaviazať na desať rokov k cene povedzme 60, 70 alebo 80 eur / MWh, čo viac potrebujeme na to, aby sme uznali, že obnoviteľné zdroje už sú lacným zdrojom elektriny? Lacnejším, než je elektrina z nového jadrového zdroja, ktorá pri započítaní nákladov počas celého životného cyklu elektrárne (LCOE) vychádza o desiatky eur za MWh drahšie.
Navyše, priemysel bude potrebovať ďalšiu elektrinu, nové zdroje a tiež preukázateľne obnoviteľný pôvod energie. Realistický scenár hovorí o náraste až na dvojnásobok aktuálnej spotreby do roku 2040.
O riešeniach tejto situácie sa porozprávam s Jánom Horváthom v ďalšej časti podcastu Energia zajtrajška.
Jednou z možností, ako si priemyselný podnik môže zabezpečiť výhodnú cenu elektriny, je PPA kontrakt (Power Purchase Agreement). Ide o dlhodobú zmluvu, typicky na 10 až 20 rokov, medzi výrobcom elektriny a veľkým odberateľom. Firma vďaka nej získava predvídateľnú cenu a zároveň vie preukázať, z akého zdroja elektrina pochádza. Výrobca má naopak garantovaný odber, ktorý mu môže pomôcť financovať samotnú výstavbu nového zdroja - slnečnej či veternej elektrárne a batériového úložiska.
V Európe už firmy prostredníctvom PPA zazmluvnili elektrinu z takmer 62 000 MW obnoviteľných zdrojov. Na Slovensku sú však takéto kontrakty stále skôr výnimkou.
Čo ich u nás brzdí?
• Máme málo veľkých nových OZE projektov. Priemysel pritom o zelenú elektrinu záujem má.
• Neisté a meniace sa poplatky zo strany štátu. Pri desať- či dvadsaťročnom kontrakte je problém, ak výrobca nevie, aké regulačné náklady bude platiť o niekoľko rokov.
• Komplikované on-site PPA. Ak chce investor postaviť fotovoltiku priamo vo fabrike a elektrinu podniku predávať, naráža na slovenské pravidlá. Pri tzv. lokálnom zdroji totiž musí byť výrobca aj odberateľ ten istý subjekt. V jednom mieste pripojenia dnes nemožno jednoducho oddeliť nezávislého výrobcu a odberateľa.
• Nejasné pravidlá priameho vedenia. Fyzické prepojenie výrobcu a odberateľa môže spadnúť do režimu priameho vedenia, ktorý je podľa SAPI nastavený tak prísne, že sa v praxi prakticky nevyužíva.
• Slabé podmienky pre batériové úložiská a hybridné projekty. Pritom práve kombinácia fotovoltiky, vetra a batérií môže pomôcť vyrovnávať výrobu a ponúknuť priemyslu stabilnejší produkt.
Automobilky aj ich dodávatelia prijímajú záväzky na znižovanie uhlíkovej stopy a potrebujú vedieť preukázať, z čoho bola elektrina použitá pri výrobe. To sa týka aj pripravovaných veľkých investícií na Slovensku. Pôvod elektriny začína byť pre priemysel čoraz dôležitejší parameter.