Epizoda podcastu Zvedavosť
V minulosti sa na nepriateľské oblasti kreslili obludy, dnes mapy skresľujú realitu inak, hovorí kartograf
3. 11. 2026 · 51 min
Epizoda podcastu Zvedavosť
3. 11. 2026 · 51 min
Ke každé audioknize i e-knize je ukázka zdarma – vyzkoušejte ji hned na webu nebo v aplikaci. Všechny audioknihy →
Keď chceme zakresliť trojrozmerný svet okolo nás do dvojrozmernej mapy, vždy musíme niečo skresliť.
„Niekedy skreslíme plochy, niekedy uhly, niekedy dĺžky a niekedy všetko,“ hovorí český kartograf Vít Voženílek.
Vedec vysvetľuje, že existuje už okolo 400 rôznych typov zobrazení sveta, aby sme o ňom mali čo najpresnejšiu predstavu, podľa toho, čo chceme mapou povedať.
Napríklad OSN tento rok prijala zobrazenie, ktoré vytvoril projekt Equal Earth s cieľom presnejšie zobraziť veľkosť Afriky, Európy či Austrálie. Vo svojich zobrazeniach sveta tak ponúkne alternatívu k Mercatorovmu zobrazeniu zo 16. storočia, ktoré využili napríklad Google Mapy.
Voženílek hovorí, že v kartografii to nezmení nič a ide o politicko-symbolický prvok.
Vedec tiež vysvetľuje, aké spory sa v kartografii riešia, ako sa vedci pozerajú na to, keď si Donald Trump premenuje Mexický záliv na Americký a prečo sa nemôžete spoľahnúť na mapu, ktorú vám vygeneruje umelá inteligencia.
V podcaste sa dozviete aj:
prečo už 500 rokov používame Mercatorovo zobrazenie a prečo nikomu nechcel prezradiť svoje rovnice;
či sa o mapy zvádzali boje;
čo všetko vieme zakresliť do máp;
aké problémy vznikajú pri zakresľovaní Krymu, Južného Osetska či Abcházska;
prečo to isté miesto volá niekto La Manche a niekto Doverská úžina,
koľko farieb potrebujete na politickú mapu sveta,
či sa dá v kartografii vyblázniť.